Umelé sladidlá v keto diéte – démon alebo spása?

Väčšina z nás má sladkú chuť rada. Denne sa tak v jedle stretávame s cukrami alebo s ich náhradami. Vlastne aj tí z nás, ktorí sladkým potravinám neholdujú, sladidlá konzumujú v slaných výrobkoch bez toho, aby si toho boli vedomí. Vysvetlíme si, aké zdravotné komplikácie nám môžu sladidlá spôsobiť, a čo je, naopak, neprávom sa šíriaca povera. Predstavíme si sladidlá, ktoré využívame v produktoch KetoDiet.

Umelé sladidlá

Zameriame sa na to, ako umelé sladidlá ovplyvňujú:

• úspešné chudnutie,
• hladinu krvného cukru,
• črevnú mikroflóru.

Sladidlá – o čo vlastne ide?

Všeobecne sú sladidlá látky, ktoré potravinám a nápojom poskytujú sladkú chuť. Používajú sa nielen z dôvodu ochutenia potravín, ale aj s cieľom konzervácie, fermentácie či na získanie požadovanej konzistencie potraviny.

Môžeme ich rozdeliť podľa niekoľkých faktorov:

• sladidlá prírodného pôvodu,
• umelo vytvorené sladidlá.

Môžeme ich deliť aj na základe obsahu energetickej hodnoty, a to na:

• sladidlá kalorické,
• sladidlá so zanedbateľnou či nulovou energetickou hodnotou.

Umelé sladidlá a ich funkcie

My sa dnes zameriame na umelé sladidlá, ktoré dodávajú potravinám sladkú chuť, ale nepatria medzi monosacharidy a disacharidy. Za náhradné sladidlá sa nepovažujú potraviny so sladkou chuťou – napr. fruktóza a med. Umelé sladidlá nájdeme napríklad v týchto potravinách:

• sladké nápoje,
• cukrovinky,
• marmelády,
• mliečne výrobky,
• žuvačky,
• ale aj proteínové nápoje či tyčinky.

---

Medzi najčastejšie používané sladidlá patrí aspartám, acesulfám K a sacharín.

---

Polyoly – plusy a mínusy

Medzi umelé sladidlá ďalej patria sladidlá v potravinách, ktoré sú založené na báze polyalkoholov alebo polyolov (napríklad sorbitol, xylitol a maltitol). Tie majú svoje benefity aj svoje negatíva. Existuje štúdia, podľa ktorej majú prebiotické účinky, t. j. pôsobia ako potrava pre naše „dobré“ baktérie v črevách. Ak ich však zjeme príliš veľa, môžu spôsobiť gastrointestinálne problémy.

Aj preto legislatíva udáva, že pokiaľ sa v potravine či vo výživovom doplnku v 100 g nachádza viac ako 10 % polyolov, je nutné uviesť na obale upozornenie, že „pri nadmernej spotrebe môže vyvolať laxatívne účinky“.

Každý jedinec však rôzne polyoly toleruje inak, preto neexistuje jedna odporúčaná bezpečná dávka pre všetkých. Niekde sa objavujú odporúčania neprekračovať 40 až 50 g, čo napr. znamená nie viac ako 2 až 3 proteínové tyčinky denne sladených polyolmi, ale je to veľmi individuálna vec.

Umelé sladidlá, ktoré využívame v produktoch KetoDiet

Acesulfám K

Ide o heterocyklickú látku bezfarebnej alebo bielej kryštalickej povahy, ktorá je termostabilná. Telom prechádza bez akejkoľvek zmeny, pretože je nestráviteľný. Je 200-krát sladší ako cukor a po preskúmaní viac ako 50 štúdií bol už v roku 1983 schválený ako prídavná látka do potravín v 90 krajinách. Ako sladidlo ho potom schválili až v roku 2003. Väčšinou ho nájdeme v spojení s aspartámom, menej často už so sukralózou. Skrátka, v drvivej väčšine prípadov s nejakým ďalším sladidlom, a to z jedného prostého dôvodu – má horký „chvostík“. Je však odolný proti teplu a len tak sa nerozloží (je stabilný).

Život acesulfámu v našom tele je krátky. Po konzumácii ho telo kompletne absorbuje a potom okamžite vylúči nezmenený močom.

Koľko acesulfámu K môžete denne zjesť alebo vypiť?

Prijateľná dávka pri bežnom konzumovaní je 15 mg/1 kg telesnej hmotnosti za deň. Z toho vyplýva, že človek, ktorý váži 70 kg, môže bez nežiaducich účinkov denne skonzumovať 1,05 g acesulfámu K. Toto množstvo zodpovedá 210 g cukru.

---

V prípade Coca-Coly Zero by to bolo pre 60 kg osobu cca 22 ks 330 ml plechoviek denne.

---

Sukralóza

Ide o halogénový disacharid. Tri –OH skupiny sacharózy sa nahradili chlórom, čím vznikla sukralóza. Objavili ju v roku 1976, a to úplne náhodne. Sukralóza je asi 500- až 600-krát sladšia ako cukor. Približne 85 – 97 % sukralózy opúšťa telo v nezmenenej podobe, iba 3 – 4 % odchádza močom. Chuťovo je porovnateľná s cukrom, je veľmi termostabilná. Sukralóza je zdravotne neškodná, nebol preukázaný žiadny karcinogénny ani mutagénny efekt. V Európskej únii však bola schválená až v roku 2004.

Koľko sukralózy môžem denne zjesť alebo vypiť?

• JECFA (Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives), medzinárodná organizácia združujúca expertov na bezpečnosť potravinárskych aditív, stanovila akceptovateľný denný príjem pre sukralózu na 15 mg/1 kg telesnej hmotnosti za deň. Pre 60 kg osobu je to teda 900 mg za deň.
• FDA (Food and Drug Administration) však po preskúmaní cca 110 ďalších štúdií množstvo prehodnotila a znížila príjem na 5 mg/kg telesnej hmotnosti za deň, t. j. 300 mg sukralózy za deň.
• Podľa profesora klinickej medicíny Jamesa Kriegera a jeho výskumu je však priemerná denná spotreba sukralózy
  1,1 – 1,6mg/1kg telesnej hmotnosti za deň, čo je 3-krát nižšia ako akceptovateľný denný príjem.

Xylitol

Xylitol sa prirodzene vyskytuje v mnohých druhoch ovocia i zeleniny a jeho sladivosť je porovnateľná so sladivosťou klasického cukru. Existuje niekoľko štúdií, ktoré hovoria, že nadmerná konzumácia xylitolu môže viesť k hnačke a k žalúdočným ťažkostiam. A to vlastne dáva aj tak trochu zmysel vzhľadom na to, že naše telo polyoly v nadmernom množstve horšie vstrebáva.

Lenže tu s negatívami o xylitole končíme. Zistilo sa, že má len minimálny účinok na krvný cukor a inzulín, čo je dobrá správa pre diabetikov alebo osoby so zhoršenou toleranciou glukózy. Tiež existujú štúdie, ktoré podporujú tvrdenie, že xylitol môže pomôcť s reguláciou telesnej hmotnosti vďaka potláčaniu chuti do jedla.

Maltitol

Ďalším zástupcom polyolov, ktorý v našich produktoch využívame, je zároveň tým najznámejším. Maltitol sa chemicky najviac podobá glukóze (resp. ho z polovice tvorí), a preto spôsobuje vyšší výkyv inzulínu ako ostatné polyoly. Sladí približne z 90 % ako klasický cukor.

Maltitol sa však dokáže blysnúť aj v tom lepšom svetle a ukázať nám pár potenciálnych zdravotných benefitov:

• Preukázalo sa, že dokáže zlepšiť absorpciu vápnika, čo by mohlo viesť k zlepšeniu hustoty kostí.
• Vykonala sa aj štúdia na potkanoch, ktorá mala za cieľ zistiť, či by maltitol dokázal potlačiť rakovinové bujnenie. Na potkanoch sa tento účinok potvrdil. V prenesení do reálneho sveta by však človek musel zjesť 64 g a viac maltitolu – a sme opäť tam, kde sme boli – pri žalúdočných a črevných problémoch (ktoré sa môžu objaviť aj pri nižších dávkach).

Čo nám z článku o umelých sladidlách vyplýva?

• Drvivá väčšina vedeckých dôkazov poukazuje na to, že umelé (náhradné) sladidlá sú úplne bezpečné, pokiaľ sa konzumujú v množstve pod stanovený akceptovateľný denný príjem.
• V proteínových jedlách a nápojoch KetoDiet používame všetky legislatívne schválené umelé sladidlá, a to v dávkach, ktoré sú pre zdravie úplne bezpečné.
• Aj pre umelé sladidlá platí pravidlo, že rozdiel medzi jedom a liekom je v dávke.

Nemusíte sa obávať umelých sladidiel v našich proteínových jedlách a nápojoch. Tento fakt potvrdzuje mnoho nových štúdií.